Prečo platím tak veľa za šport mojich detí?

Vaše dieťa športuje a to ste vo vašej rodine prijali ako fakt. Naučili ste sa vzájomne s týmto žiť a postupne to ovplyvnilo aj váš rodinný harmonogram.

Všetci to veľmi dobre poznáme. Vyzdvihnutie zo školy, odvoz na tréning, medzitým rýchlo nakúpiť, vyzdvihnúť dieťa z tréningu a domov. Cez víkend prispôsobiť program turnajom, zápasom, alebo iným športovým podujatiam. Samozrejmosťou sú u vás aj výdavky. Klubové poplatky, výstroj, cestovanie, ubytovanie a ďalší servis okolo športovania.

Zdá sa Vám, že za šport míňate veľa zo svojho rodinného rozpočtu? Tak my vám trochu tento pohľad obrátime naruby. Nedávno sa na sociálnej sieti objavil príspevok jedného otca, ktorý má na vec iný pohľad a vysvetľuje, prečo športovanie dieťaťa je hodné toľkého „premrhaného“ času, energie a peňazí.

Dovolili sme si tento jeho príspevok voľne preložiť:

Jeden z mojich priateľov sa ma opýtal ‘‘Prečo platíš tak veľa peňazí, aby sa tvoje deti mohli venovať všetkým svojim športom?‘‘ Musím sa priznať: neplatím za to, aby deti robili nejaký šport. A pravdupovediac, minimálne ma zaujíma to, akému športu sa venujú.

Takže, keď neplatím za šport, za čo vlastne platím?

Platím za všetky tie momenty, keď sú moje deti tak unavené, že chcú prestať, ale neprestanú

Platím za tie dni, kedy moje deti prídu zo školy a sú príliš unavené na to, aby išli na tréning, ale aj tak idú.

Platím za to, aby sa moje deti naučili byť disciplinované, sústredené a zapálené.

Platím za šport pre moje deti, aby sa naučili starať sa o svoje telo a aj športové vybavenie.

Platím za to, aby sa moje deti naučili pracovať s ostatnými, byť dobrými tímovými hráčmi, vľúdne, keď prehrajú a pokorné, keď vyhrajú.

Platím za šport pre moje deti, aby sa naučili vyrovnať sa so sklamaním, keď nezískajú umiestnenie alebo titul, v ktorý dúfali, a napriek tomu sa týždeň po týždni vracajú a dávajú do toho opäť úplne všetko.

Platím za šport pre moje deti, aby sa naučili stanoviť si a dosiahnuť ciele.

Platím za šport pre moje deti, aby rešpektovali nielen seba, ale aj ostatných športovcov, funkcionárov a trénerov.

Platím za to, aby sa moje deti naučili, že to trvá hodiny a roky tvrdej práce a tréningu, aby sa človek stal šampiónom, a že úspech neprichádza za noc, ale potrebuje vytrvalosť.

Platím za to, aby moje deti boli hrdé na svoje drobné úspechy, a aby pracovali na svojich dlhodobých cieľoch.

Platím za príležitosť, aby moje deti mali priateľstvá na celý život, aby si vytvorili spomienky na celý život, a za to, aby boli také hrdé na svoje úspechy, ako som na ne hrdý ja.

Platím za to, aby moje deti boli vonku na ihrisku alebo v telocvični namiesto toho, aby sedeli pred obrazovkou…

…Mohol by som ešte pokračovať, ale v skratke, neplatím za šport. Platím za príležitosti, ktoré mojim deťom šport dáva, aby rozvíjali svoje vlastnosti, ktoré sa im budú hodiť po zvyšok života… A som si istý, že je to skvelá investícia!

Takto to vysvetľuje neznámy rodič, za čo vlastne platí. Takýto iný pohľad je možno trochu nadsázkou, ale určite je dosť silný na zamyslenie. Prečo vlastne chceme aby naše deti športovali? Sme ochotní obetovať tomu náš čas, energiu a peniaze, aj keby to malo byť „len“ hobby?

Zapojte sa do prieskumu na našej stránke, ktorý poslúži na vypracovanie štúdie, ktorá sa zaoberá aktuálnym stavom postavenia rodičov, v rámci športovania detí v SR.