Športový talent u detí: Najlepší v desiatich, priemerný v pätnástich. Kam sa stratil talent?

Športový talent u detí a problematika rozvoja športovca prináša rôzne otázniky. Prečo z detských športových hviezd nemusia vyrásť úspešní dospelí športovci? Je problém v samotnom dieťati, rodičovských očakávaniach alebo v systéme, ktorý často rozhoduje o talente skôr, než sa stihne naplno prejaviť?

Ešte nedávno bol hviezdou družstva

Športový talent u detí často posudzujeme podľa aktuálnych výsledkov, no tie nemusia vypovedať o ich budúcom potenciáli. V desiatich rokoch bol najlepším hráčom družstva. Dával najviac gólov, na turnajoch zbieral individuálne ocenenia a tréneri o ňom hovorili ako o veľkom talente. Rodičia boli právom hrdí a zdalo sa, že ich syn má pred sebou sľubnú športovú budúcnosť. Prešlo päť rokov a situácia je úplne iná. Spoluhráči, ktorých kedysi bez problémov prevyšoval, sú dnes rýchlejší, silnejší a niektorí aj technicky lepší. Miesto v základnej zostave už nie je samozrejmosťou.

Rodičia nechápu, čo sa stalo. Prestal na sebe pracovať? Stratil motiváciu? Nevenuje sa mu tréner dostatočne? Alebo jednoducho premrhal svoj talent? Možno však problém nie je v tom, že talent zmizol. Možno sme si už na začiatku pomýlili aktuálnu výkonnosť s dlhodobým športovým potenciálom. Dbajme preto na jedinečnosť dieťaťa pri výchove.

Športový talent u detí, alebo len náskok pred ostatnými?

Keď desaťročný futbalista pravidelne obchádza súperov, strieľa góly a fyzicky dominuje, je jednoduché označiť ho za talentovaného. Lenže čo vlastne hodnotíme? Technické schopnosti, herné myslenie, schopnosť učiť sa alebo skutočnosť, že je momentálne rýchlejší a silnejší?

Rovnako staré deti totiž nemusia byť rovnako biologicky vyspelé. Predstavme si dvoch trinásťročných hráčov. Jeden už prechádza výrazným obdobím dospievania, rýchlo rastie, pribúda mu svalová hmota a získava silovú prevahu. Druhý je síce rovnako starý, ale jeho telesný vývoj postupuje pomalšie. Prvý hráč môže dominovať v osobných súbojoch, zatiaľ čo druhý sa napriek dobrým technickým schopnostiam presadzuje ťažšie.

Biologické dozrievanie neprebieha u všetkých detí rovnako. Niektoré vstupujú do puberty skôr, iné neskôr, pričom rozdiely v načasovaní vývoja môžu byť aj niekoľkoročné. Počas dospievania dochádza k výrazným zmenám telesnej výšky, svalovej hmoty, sily a ďalších pohybových schopností. Dieťa, ktoré dozrieva skôr, tak môže určitý čas výrazne prevyšovať svojich rovesníkov, hoci nemusí mať lepšie technické schopnosti ani väčší dlhodobý športový potenciál. Keď neskôr dozrievajúce deti prejdú podobnými vývojovými zmenami, pôvodné fyzické rozdiely sa môžu zmenšiť a výkonnostné poradie sa môže výrazne zmeniť. To, čo sme v desiatich či dvanástich rokoch považovali za výnimočný talent, mohlo byť čiastočne výsledkom skoršieho biologického dozrievania.

Od biologického dozrievania však treba odlíšiť takzvaný efekt relatívneho veku. Dieťa narodené v januári môže byť takmer o rok staršie než spoluhráč narodený v decembri toho istého ročníka. Takýto vekový rozdiel môže v detských kategóriách predstavovať výhodu, hoci staršie dieťa nemusí byť automaticky biologicky vyspelejšie. Ak tréneri vyberajú predovšetkým aktuálne najvýkonnejšie deti, môžu nevedomky zvýhodňovať hráčov s vývojovým alebo vekovým náskokom.

Keď sa úspech stane pascou

Športový talent u detí je klamlivý faktor. Predstavme si dieťa, ktorému ide šport od začiatku pomerne ľahko. Je rýchlejšie, vyhráva osobné súboje a rozhoduje zápasy. Čo ak sa však postupne naučí, že na úspech mu stačí predovšetkým fyzická prevaha? Nemusí vždy hľadať najlepšie herné riešenie, pretože súpera jednoducho predbehne. Keď ho ostatní fyzicky dobehnú, zrazu už nestačí iba rýchlosť či sila. Potrebné je lepšie rozhodovanie, technická presnosť a schopnosť spolupracovať.

Dieťa, ktoré bolo roky zvyknuté vyhrávať, sa môže ocitnúť v situácii, keď úspech prestane byť samozrejmosťou. Dokáže sa s tým vyrovnať? Má motiváciu pokračovať? A ako na túto zmenu zareagujú rodičia? Vety ako „Kedysi si bol oveľa lepší“ alebo „Musíš viac trénovať“ môže dieťa vnímať ako potvrdenie vlastného zlyhania. Ak bolo roky označované za výnimočný talent, strata výkonnostnej prevahy môže zasiahnuť aj jeho sebavedomie. Práve vtedy potrebuje rodiča, ktorý dokáže oddeliť športový výkon od hodnoty dieťaťa.

Tréneri a kluby: Koho vlastne vyberáme?

Významnú zodpovednosť za športový rozvoj detí nesú tréneri a samotné kluby. Tréneri sú často hodnotení podľa výsledkov družstva, preto je pochopiteľné, že uprednostňujú hráčov, ktorí im pomáhajú vyhrávať. Problém vzniká vtedy, keď sa aktuálna výkonnosť stane jediným kritériom hodnotenia detí. Fyzicky dominantný hráč dostáva viac príležitostí a skúseností, zatiaľ čo neskôr dozrievajúci hráč môže skončiť na lavičke alebo v slabšej tréningovej skupine.

Samotné rozdelenie detí do výkonnostných skupín nemusí byť nesprávne. Problém nastáva, keď sa z dočasného výkonnostného rozdelenia stane prakticky nemenný rozsudok o športovej budúcnosti dieťaťa. Ak druhá skupina dostáva menej kvalitný tréning, slabšie súťažné príležitosti a nemá reálnu možnosť postupu, rozdiely medzi deťmi sa môžu postupne zväčšovať. Klub potom môže označiť hráča za nedostatočne talentovaného, hoci k jeho zaostávaniu prispeli aj podmienky, ktoré mu sám vytvoril.

Tu už nejde iba o rozhodnutia jednotlivých trénerov, ale o filozofiu celého klubu. Vedenie rozhoduje, podľa čoho hodnotí trénerov, aké podmienky poskytuje jednotlivým družstvám a či umožňuje hráčom postupovať podľa ich ďalšieho vývoja. Ak klub posudzuje kvalitu práce mládežníckeho trénera predovšetkým podľa umiestnenia v tabuľke, nemôže sa čudovať, že tréner uprednostní okamžitý výsledok pred dlhodobým rozvojom. Klub, ktorý deklaruje výchovu mladých športovcov, by mal túto filozofiu dokazovať každodennou praxou, nielen úspechmi na turnajoch.

Športový talent u detí: Čo hovoria výskumy?

Systematická prehľadová štúdia a metaanalýza publikovaná v časopise Sports Medicine v roku 2022 analyzovala 71 výskumných správ zahŕňajúcich 9 241 športovcov. Výsledky ukázali, že faktory spojené s juniorským úspechom sa môžu líšiť od faktorov súvisiacich s úspechom v dospelosti. Svetovo úspešní dospelí športovci mali v porovnaní so športovcami na národnej úrovni častejšie skúsenosti aj s ďalšími športmi a ich počiatočný výkonnostný progres bol pomalší.

Neznamená to, že skorý úspech je nevýhodou alebo že neskôr dozrievajúce deti sa automaticky presadia. Výskum však spochybňuje predstavu, že čím skôr dieťa dominuje a špecializuje sa, tým úspešnejším športovcom sa stane. Aj Medzinárodný olympijský výbor upozorňuje na náročnosť identifikácie talentu v mladom veku a význam individuálneho prístupu.

Čo môžeme robiť inak?

Rodičia by sa mali viac zaujímať o individuálny pokrok dieťaťa než o jeho aktuálne postavenie v družstve. Tréneri by mali pri hodnotení zohľadňovať biologický vývoj a vytvárať primerané výzvy pre všetkých hráčov. Kluby by mali pravidelne prehodnocovať výkonnostné skupiny, zabezpečiť kvalitnú prípravu aj mimo prvého družstva a neposudzovať prácu mládežníckych trénerov výlučne podľa výsledkov zápasov.

Nie každý mladý športovec sa stane profesionálom a nie každý má rovnaké predpoklady. To však neznamená, že by sme mali deťom príliš skoro zatvárať dvere. Ak sa dieťa počas športovania naučí disciplíne, spolupráci, zodpovednosti a zvládaniu neúspechu, získava hodnoty využiteľné počas celého života.

Desaťročné dieťa, ktoré dnes vyhráva všetko, ešte nemusí byť budúcim šampiónom. A dieťa, ktoré dnes prehráva, ešte nemusí byť bez talentu. Možno by sme sa preto namiesto neustáleho hľadania budúcich hviezd mali viac sústrediť na vytváranie prostredia, v ktorom dostanú deti dostatok času a príležitostí rozvinúť svoje schopnosti.

Vychovávame deti, ktoré majú byť najlepšie dnes, alebo vytvárame podmienky, aby mohli naplno rozvinúť svoj potenciál v budúcnosti?

---

Odborné zdroje:

Barth a kol. (2022): Predictors of Junior Versus Senior Elite Performance are Opposite – systematický prehľad a metaanalýza juniorskej a seniorskej výkonnosti.

Bergeron a kol. (2015): IOC Consensus Statement on Youth Athletic Development – odborné stanovisko k biologickému dozrievaniu a dlhodobému rozvoju mladých športovcov.