Ako byť dobrým športovým rodičom v roku 2021

Šport, hlavne u detí, by mal plniť aj inú úlohu, ako samotné športovanie. Šport by mal formovať charakter vášho dieťa, udávať smer vývinu a určovať, čím sa stane vaše dieťa v dospelosti. Avšak, musíte tomu ako rodič trochu pomôcť. Zvlášť v tejto „covidovej“ dobe. Na čom vám teraz najviac záleží? Pravdepodobne je to zdravie. Zmeňte pohľad na športovanie vašich detí. Pre ich, aj vaše šťastie. Keď sa táto doba pominie a vaše detí sa vrátia na športoviská, majte na pamäti týchto 13 pravidiel.

Základným predpokladom je uvedomenie si toho, že ako rodič ste súčasťou tímu, magického trojuholníka rodiť-tréner-dieťa. Vašou úlohou v tomto trojuholníku je najmä veriť trénerovi, byť oporou dieťaťu a materiálne zabezpečiť športovanie svojho dieťaťa.

1. Zápas = najlepší tréning

Slovo „compete“ (angl. súťažiť – pozn. prekl.), pochádza z latinského „com“ a „petere“, čo
znamená spolu a snažiť sa navzájom. Inými slovami to znamená, že súper nie je nepriateľ, ale spolusúťažiaci. Čím zdatnejší je súper, tým viac sa naskytuje možnosť, aby vaše dieťa napredovalo. Čím je súper menej zdatný, oproti vášmu dieťaťu, tým je väčšia šanca na budovanie sebavedomia dieťaťa. Preto nebudujte vo svojom dieťati pocit, že na „druhej strane“ je nepriateľ, ale že je tam niekto, kto môže buď zvýšiť jeho hernú kvalitu, alebo sebavedomie. Tomu prispôsobme aj svoje správanie počas zápasu.

2. Nech prekoná dieťa najprv seba

Mnohí definujú hlavný cieľ v športe, ako prekonávanie seba samého. Posudzovanie napredovania podľa výsledkov je nešťastné. Ak naučíte vaše dieťa hrať preto, aby sa zlepšilo a nie niekoho porazilo, potom odmenou vám bude omnoho pokojnejšie dieťa a vy si zápas viac užijete.

3. Odlíšte úspech a neúspech, od výsledku v zápase

Základným cieľom športovej činnosti by malo byť získavanie zručností a návykov. Výsledky v mladom veku nie sú dôležité. Pred tým, ako svoje dieťa po prehratom zápase skritizujete, zamyslite sa nad tým, či v danom zápase, s prihliadnutím na všetky okolností, podalo svoj maximálny výkon, aký mu jeho emočný stav dovoľoval. Preto úspech a neúspech sa nemeria výhrou, alebo prehrou. Zamerajte sa na to, či sa dieťa v tomto zápase niečo naučilo a aké pri tom malo pocity.

4. Buďte rodič, nie tréner

Večná téma a bodliak v srdci športových psychológov. Fráza „buďte fanúšikom vašich detí“ je v momentálnej dobe tlačená do popredia. A oprávnene. Vašou základnou úlohou v trojuholníku rodič-tréner-dieťa je byť najväčším fanúšikom svojho dieťaťa. Ostatné nechajte na trénera. Posledné, čo potrebuje vaše dieťa po zápase počuť je kritika na adresu technického, alebo strategického riešenia nejakej hernej situácie v zápase. Ak je vaše dieťa po prehratom zápase smutné, alebo nebodaj plače, potrebujete ho upokojiť.

5. Športovanie je zábava

Čím viac zábavy a radosti zažíva vaše dieťa pri športovaní, tým rýchlejšie bude napredovať. To je rokmi overený fakt odborníkmi, ktorí skúmajú previazanosť mysle na výkon. Ak začne tréning, alebo zápas dieťa nudiť, alebo dokonca desiť, je načase sa zamyslieť, čo je cieľom športovania vášho dieťaťa. Vaša ambícia, alebo slobodná vôľa dieťaťa? Ak budete športovanie dieťaťa brať príliš vážne, potom bude mať dieťa vyššiu tendenciu a predpoklad na vyhorenie, alebo dokonca na ukončenie športovej kariéry. Ak dieťa nebaví šport, ktorému sa venuje, začnite zisťovať prečo. Môžete skúsiť budovať jeho vzťah k športu aktívne, alebo mu viac jeho šport priblížiť. Ak to neprinesie zmenu, potom treba skúsiť iné krúžky – napríklad kultúru, umenie, akéhokoľvek druhu.

6. Je to šport vášho dieťaťa, nie váš

Predchádzajúci bod nás priviedol k zamysleniu. Prečo vaše dieťa športuje? Športuje, lebo to chce, je to pre neho zábavné, alebo športuje preto, že to chcete vy? Dávajte si pozor na to, prečo vaše dieťa športuje. Ak spozorujete, že je to kvôli tomu, lebo vás nechce dieťa sklamať, potom máte problém. Odmeňuje svoje deti za dobrý výsledok? Nerobte to! Je normálne, že rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. To, že šport je dobrá cesta, ako dať do života dieťaťu veľa, je nepochybné. Al dávajte pozor, aby ste neprekročili hranicu, kde športovanie dieťaťa je podmienené vašimi očakávaniami a „úplatkami“, aby vo svojej snahe vytrvalo. Nechajte deťom voľnosť a vždy mu dajte najavo, že nešportuje kvôli vám.

7. Milujte svoje dieťa vždy rovnako

Výkon vášho malého športovca nesmie nikdy ovplyvniť veľkosť vašej lásky k nemu. Najhoršie je, keď po prehratom zápase rodič prejaví hnev, alebo je urazený. Dieťa to vníma tak, že nie je milované. Ak to urobíte, alebo ste urobili v minulosti, vedzte, že dieťa na to bude myslieť počas najbližšieho zápasu. Čo myslíte, ako to ovplyvní jeho výkon? Podá najlepší možný výkon ak vie, že keď sa mu nepodarí vyhrať zápas, tak jeho rodič bude nahnevaný?

8. Budujte u dieťaťa sebaúctu

Športovec v každom veku podáva výkon, ktorý je priamoúmerný tomu, aký pocit má sám zo seba. Ak si chcete overiť pravdivosť tohto tvrdenia, spomeňte si na akýkoľvek pozápasový rozhovor vrcholového športovca. Víťaz povie „cítil som sa skvelé, preto to vyšlo“ a porazený „dnes mi to nešlo, nebol som vo svojej koži“. Ak bude mať dieťa sebaúctu a bude sebavedomé, potom jeho pocit z hry bude uvoľnenejší. Len keď je športovec uvoľnený, podáva najlepší výkon. Ak vaše pôsobenia na dieťa prináša do jeho života dobrý pocit zo seba, potom sa zlepšuje sebaúcta. Dieťa samé sa potom k sebe bude správať dobre. To neznamená, že musíte prehnane chváliť svoje dieťa za veľké úsilie aj vtedy, ak zápas prehralo. V takejto situácii stačí, keď budete empatickými a senzitívnymi k jeho pocitom. Sebaúcta spôsobuje, že život ide ďalej aj po zlom výkone. Pomôžte svojmu dieťaťu mať zo seba dobrý pocit a dáte mu do života obrovský dar. Nekonajte spôsobom, ktorý degraduje, strápňuje alebo ponižuje vaše dieťa.

9. Prehry sú rovnako dôležité ako výhry

Ak chcete, aby športovanie dieťaťa bolo v budúcnosti konzistentné, naučte ho prehrávať. Naučte ho, že prehra je rovnako dôležitá ako výhra. Úspešní ľudia, nie len športovci, robia niektoré veci inak, ako ostatní.

1. sú ochotnejší riskovať a teda aj viackrát prehrajú
2. využívajú svoje prehry pozitívnym spôsobom ako zdroj spätnej väzby a motiváciu k zlepšeniu

Najviac blokov k maximalizácii športových výkonov vzniká z toho, že športovec je posadnutý strachom z prehry. Ani chodiť ste sa nenaučili bez toho, aby ste občas spadli. Po páde telo dostalo informáciu, ako to urobiť inak, lepšie. Naučte dieťa vnímať prekážku, omyl, neúspech a riziko pozitívne.

10. Vyhrážky sú zlá cesta

Mnoho rodičov, nepochopiteľne, využíva na motiváciu svojich detí vyhrážky. „Keď nebudeš hrať dobre, zakážem ti mobil“ alebo podobné. Namiesto lepšieho výkonu sa dieťa cíti v ohrození a prichádza opačný efekt – dieťa ešte viac degraduje svoj výkon. Využívanie strachu, vyhrážanie sa trestom je najhorším možným spôsobom, ako motivovať svoje dieťa k lepšiemu výkonu. Aby ste sa vžili do kože dieťaťa, predstavte si situáciu, kde vás šéf v práci vyzve „ak to nedokážete urobiť, zrazím vám 10% z platu“. Zlepší sa váš výkon, alebo budete pociťovať strach, že vám chce niekto niečo vziať? Tak ako vy pocítite nedôveru šéfa vo vaše schopnosti, rovnako aj vaše dieťa pocíti nedôveru v jeho schopnosti od vás. Preto radšej svoje dieťa vyzývajte a motivujte „Myslím si, že to dokážeš“

11. Zamerajte sa na proces

Keď je športovec pod tlakom, podáva oveľa horší výkon. Základnou príčinou je, že má v hlave výsledok. Zameranie sa na výsledok rozptyľuje športovca, čo vedie k menšej koncentrácii na výkon. Takže, ak chcete aby vaše dieťa malo zo športu radosť, napredovalo a zlepšovalo svoj výkon, pomôžte mu sústrediť sa na jeho vlastný výkon a úlohu. Pomôžte mu sústrediť sa na nejakú konkrétnu vec. Vo futbale napríklad na zopakovanie finty z tréningu, pri tenise na správny moment zásahu loptičky , či v hokeji na otočku s pukom. Prípadne pred zápasom si môžete dať jednoduchý cieľ. Napríklad, aby dnes zahralo dieťa aspoň jeden víťazný forhand po čiare. Ak sa mu to podarí na začiatku zápasu, celý zápas bude dieťa uvoľnené. Ak sa mu to nepodarí hneď v úvode, koncentrácia sa presunie z výsledku na úlohu, ktorú ste si pred zápasom dali, až do okamihu, kým sa mu to podarí. A opäť, od tohto momentu bude dieťa uvoľnené.

12. Neporovnávajte deti

Dobrý športový rodič neporovnáva svoje dieťa so súperom. Ani vám sa v práci nepáči, ak vám šéf povie, že kolega je o 15% produktívnejší ako vy. A pri tom to nemusí byť vaša chyba. Jednoducho je kolega vo firme dlhšie, má iné skúsenosti a možno aj vyššiu kvalifikáciu vzdelania. Ale tvrdou prácou a napredovaním sa môžete onedlho dostať na jeho úroveň. Rovnako to platí aj u detí, ktoré športujú. Jedno dieťa trénuje dlhšie ako to vaše, ďalšie má iné fyzické predispozície. Aby dieťa podalo najlepší výkon, musí cítiť, že má vašu podporu na akejkoľvek výkonnostnej úrovni. A tá podpora má byť zameraná na jeho rast. Ak budete dieťa porovnávať s iným dieťaťom, budete rozptyľovať a vyrušovať jeho sústredenie na jeho vlastný výkon.

13. Pozerajte na šport reálne

Majte na pamäti, že nech je vaše dieťa na akejkoľvek výkonnostnej úrovni, vždy je to len hra. Majte na pamäti, aký dar má vaše dieťa, že môže športovať. Čo by za to dali mnohí rodičia, aby ich deti mohli športovať. Ani jedna výhra, rovnako ako prehra, nezmenia to, že aj zajtra vyjde slnko. Aj to najväčšie šťastie z výhry, ako aj to najväčšie sklamanie z prehry časom pominie. Prehrať vo finále je dôvodom na oslavu, nie na smútok. Veď pozrite sa za seba, koľko súperov sa do finále nedostalo. Naučte svoje dieťa pozerať na šport iným pohľadom ako ostatní.