Mentalita víťaza

Výnimoční ľudia boli odjakživa vzorom pre spoločnosť. Svojimi výkonmi pútali na seba pozornosť a vyvolávali rad otázok. Ľudia chceli vypátrať, v čom spočíva ich výnimočnosť, genialita a talent. Aká je mentalita víťaza?

Mentalita víťaza je v každom z nás

Vrcholoví športovci neustále posúvajú hranice ľudského potenciálu. Behajú rýchlejšie, skáču vyššie, akoby potláčali základné, fyzikálne zákony. Vždy je len jeden víťaz. Len jeden dobehne prvý do cieľa, len jeden vyskočí najvyššie, len jeden zlyžuje svah najrýchlejšie. Čo rozhoduje o tom, že jeden je víťaz a druhý porazený?

Sú to lepšie fyzické predpoklady, dlhšia príprava, lepšie športové zázemie? U detí možno aj to. Ale každé dieťa sa dostane do veku, kedy sa fyzické predpoklady čiastočne vyrovnajú, dĺžka prípravy nezohráva hlavnú rolu a športové zázemie nie je rozhodujúci faktor. Často nenachádzame žiadny vonkajší znak, ktorý by predpovedal, kto bude víťazom.

Všetko je v hlave

Stále platí, že víťaz sa rodí v hlave. Jeho predností už nie sú len fyzické, ale aj mentálne. Zhrňme si teda 11 bodov, ktoré by sme ako súbor mohli označiť, že je to mentalita víťaza.

1. Pozitívny prístup k životu – víťaz sa snaží, za každých okolností, byť pozitívne naladený, chce byť aktívny a neočakáva podnet zo svojho okolia.
2. Rebríček životných hodnôt – nikto sa nenarodí ako víťaz a každý si musí preskákať aj prehry. Víťaz si však aj z pádov a sklamaní vezme ponaučenie do života. Pre každého športovca je šport prioritou. Nesmie však byť jedinou prioritou. Ak v rebríčku hodnôt chýba láska, rodina, dobré vzťahy, tak úspech veľa neznamená a len ťažko dosiahne pozitívny prístup k životu z prvého bodu. Pomôžte deťom pochopiť hodnoty, vďaka ktorým budú silnejší, ľudskejší a pozitívnejší.
3. Priority a ciele – každý športovec, ktorý túži dosiahnuť na svoj pomyselný Olymp, musí mať jasnú predstavu o tom, čo je jeho cieľ. Postupne, trpezlivo a s veľkou dávkou húževnatosti kráčať za cieľom a vedieť prinášať obete – toto je cesta víťazov. Rodičia musia byť sprievodcom na tejto ceste.
4. Dobre fungujúci tím – nezáleží na veľkosti tímu, záleží však na tom ako je harmonický a flexibilný. U mladých športovcov sú to rodičia a tréneri, medzi ktorými je potrebná súhra. Celý tím musí ťahať za jeden koniec povrazu, ísť rovnakou cestou do cieľa.
5. Postoj víťaza – je to samotné uvedomenie si „Ja to dokážem!“, viera v seba samého, pretože výkon nasleduje myšlienky. Úlohou rodičov je zasiať tieto myšlienky v hlave mladého športovca.
6. Komplexný tréning – víťaz trénuje komplexne, nič sa nepodceňuje. Tak ako je dôležitá technika, či kondícia, nemenej dôležitá je regenerácia a mentálna príprava. Skvelý športovec pozná svoje telo. Je trpezlivý, nejde do rizika preťaženia organizmu a tak predchádza zraneniam. Práve trpezlivosť je jednou z vlastností, ktoré odlišujú víťazov od porazených. Preto aj rodičia by mali zvážiť, čo ich dieťa zvládne a nedávkovať tréning podľa spoluhráčov, alebo iných hráčov v klube. Často je to v praxi viditeľné, že „Keď Jožko má 3x individuálny tréning, tak môj Miško bude mať 4x, aby bol lepší.“
7. Potreba mentálneho tréningu – nie každý športovec si uvedomuje, že ak sa stretnú dvaja súperi, ktorí sú rovnako fyzicky, technicky a takticky pripravení, tak vyhráva ten, ktorý je „silnejší v hlave“. Práve tam vzniká potreba mentálneho tréningu. Mentalita víťaza sa buduje od začiatku. Čím skôr sa začne mentálna príprava dieťaťa, tým lepšie výsledky môžeme očakávať v budúcnosti.
8. Povzbudivý sebahovor – po nevydarenom zápase, či turnaji, mnohí športovci podliehajú panike, obviňujú sa a znižujú vlastné sebavedomie. Vtedy, čo najskôr, je treba rýchlo zmeniť vnútorný hovor na pozitívny, taký, ktorý dodáva sebavedomie, chuť tvrdo trénovať a popučiť sa z prehry.
9. Športový exhibicionizmus – je to dar, s ktorým sa športovec narodí. Je to niečo, čo posúva športovca, motivuje v tréningu a výsledky sú sladkou odmenou. Je to pocit, chvíľa, alebo moment, kvôli ktorému dokáže športovec tvrdo trénovať a prinášať obete. Môže to byť strelený gól, alebo obyčajný pocit „Tati, nevieš si predstaviť, aký je to skvelý pocit, keď sa loptička dotkne rakety“.
10. Vzor – skvelý športovec s mentalitou víťaza, málokedy odmietne prosbu o autogram, či o krátky rozhovor. A takýto športovec môže byť vzorom pre deti. Keď sa podarí dieťaťu stretnúť osobne svoj vzor a je to posilnené autogramom, či podaním ruky, mal by to byť pre vás signál. Ak uvidíte iskru v očiach dieťaťa, vedzte, že má v sebe zárodok mentality víťaza. Je to signál, že sa chce podobať svojmu vzoru a je odhodlané urobiť pre to viac, ako ostatní.
11. Ochota pomáhať – aj toto je znak mentality víťaza. Mnoho športovcov sa snaží cez rôzne nadácie pomáhať. Pravdepodobne je to túžba pomáhať, ktorá pramení z potreby podeliť sa o svoj dar, o svoj úspech. Nabádajte svoje deti, aby v klube pomáhali rovesníkom, ktorým to ide slabšie, aby ich povzbudili v práci.

MACKULÍN, Miroslav a i. 2020. Mentalita víťaza je v každom z nás. Košice: Centre Bon Sante. s. 76-78, ISBN: 978-80-570-2137-7