3 omyly, ktoré ničia mládežnícky šport

Mládežnícky šport - 3 omyly, ktoré ho ničia
Mládežnícky šport - 3 omyly, ktoré ho ničia

Mnoho rodičov, ktorí v mladosti športovali je frustrovaných, akým smerom sa uberá mládežnícky šport v dnešnej dobe. Už neexistujú sezóny, ale celoročné záväzky. Náklady na cestovanie presahujú únosnú mieru a tlak na detí je obrovský. Každý chce mať z dieťaťa šampióna. Ak ste športovali v mladosti, spomeňte si, koľkokrát v týždni ste trénovali, koľko mesiacov mimo sezóny ste boli bez organizovaného tréningu v klube.

Mládežnícky šport – obraz dnešnej doby

Veľa rodičov triedi informácie, hľadá a číta. Veď práve preto čítate aj tento článok, lebo je predpoklad, že chcete dať svojmu dieťaťu čo najviac, chcete, aby bolo v športe úspešné.

Rodičia sa rozprávajú s inými rodičmi, porovnávajú prípravu ich dieťaťa, konfrontujú ju s prípravou svojho dieťaťa. A nedajbože aby dieťa môjho kamaráta malo viac hodín tréningu ako moje. Hneď považujeme za potrebné upraviť počet hodín tréningu. Okamžite ideme za trénerom a pýtame sa ho, čo je potrebné urobiť, aby z môjho dieťaťa bol úspešný športovec. Táto cesta, ktorou sú deti v dnešnej dobe nútené ísť, nie je správna. V skutočnosti táto cesta spôsobuje toto:

  • vedie k vysokej miere zranení a vyhoreniu – 70% detí ukončí športovanie v 13. roku života
  • okráda deti o ich detstvo
  • mení detský šport na podnikanie, z ktorého treba vytĺcť kapitál
  • mení detský šport z amatérskeho na profesionálny
  • odoberá deťom radosť, rozvoj a voľnú aktivitu
  • vedie k psychickým problémom – kladie dôraz na výsledky z čoho pramení sklamanie, v prípade neúspechu

Snažte sa spomaliť. Niekedy radšej opustíte skupinu ľudí, ktorá sa baví o mládežníckom športe, hlavne kde pridať, čo zlepšiť a kde pritlačiť. Filtrujte informácie a hlavne, pri každej informácií zhodnoťte možnosti svojho dieťaťa. Ďalej zhrnieme 3 omyly, ktorým sa vyhnite na hony ďaleko.

Tréningových 10.000 hodín

Omyl číslo 1:
Ak chce vaše dieťa robiť vrcholový šport, musí sa špecializovať čo najskôr. Najlepšie od 4 rokov.

V mnohých kluboch, dokonca niektorí tréneri vyšli s informáciou, že dieťa potrebuje absolvovať čo najskôr 10.000 hodín zámerného tréningu. Toto je veľmi presvedčivé a dokonca, na prvý pohľad, aj dosť logické. Čím skôr dieťa odtrénuje 10.000 hodín, tým skôr bude mať navrch oproti rovesníkom.

Problém je však ten, že sa neberie do úvahy mnoho ďalších komponentov športového vývoja, ktoré majú vplyv na športovú výkonnosť. Ide hlavne o genetiku, fyzickú predispozíciu, spôsob tréningu, potešenie a vnútornú motiváciu.

Zoberme do úvahy len fyzickú predispozíciu. Ak máte dvoch chlapcov, ktorí sa narodili v rovnakom roku, jeden v januári, druhý v septembri. Jeden meria 147 cm, druhý 130 cm. Môžu absolvovať rovnaký počet hodín tréningu?

Ďalším komponentom vývoja je napríklad aj mentálna vyspelosť. Opäť poďme k dvom chlapcom, z predchádzajúceho príkladu. Jeden je mentálne viac vyspelý, druhý je viac hravý. Kto mentálne znesie viac tréningových hodín?

S výnimkou ženskej gymnastiky, či krasokorčuľovania, neexistujú štúdie v žiadnych ďalších športoch, ktoré by potvrdili, že skorá špecializácia zvyšuje šancu na dlhotrvajúci výkon na vysokej úrovni. Z mnohých príkladov, aj slovenských top športovcov, je známe, že sa v detstve venovali viacerým športom. Naopak, existuje mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú, že skorá špecializácia má za následok skoré zranenia, či vyhorenie v športe a ukončenie, v podstate, ešte nezačatej kariéry v detskom veku. Mnohí odborníci sa zhodujú v jednom – športovci, ktorí prešli mnohými športami v mladosti, dosiahli lepšie výsledky rozvoja celkovej atletickosti, predchádzaniu zraneniam a zvyšovaniu vnútornej motivácie.

Majster krajiny ako 9-ročný

Omyl č. 2:
Musíme vyhrávať tak skoro, ako to je možné a tak často, ako sa dá. Musíme cestovať na turnaje na druhý koniec republiky a absolvovať čo najviac zápasov.

Výhry nie sú zlé, práve naopak. Deti milujú výhry. Rozumejú tomu, že ak skórujem o jeden gól viac ako súper, tak vyhrám zápas. Chápu, že sa majú snažiť, dať zo seba všetko a potom výsledkom je medaila, pohár, či diplom. Čomu nerozumejú a potrebujeme ich to naučiť, že potešenie z hry je viac ako výsledok, dodržiavanie pravidiel je viac ako medaila.

Deti nikdy nebudú rozumieť tomu, a to najmä v mladšom veku, prečo by výsledok zápasu mal byť dôležitejší ako dostať príležitosť hrať. Vidíme to pomerne často, najmä v kolektívnych športoch. Jedno dieťa hrá, ďalšie sedí na lavičke náhradníkov. A možno práve pre jeho fyzické predispozície, možno pre jeho rok narodenia a možno pre iné dôvody, do ktorých by v tomto článku nebolo vhodné zapárať.

Kategorizovanie a delenie deti do vybraných tímov je všade. V tímoch, kde je viac detí je to dokonca na A tím a B tím. Tým sa detský šport stáva z amatérskeho profesionálnym tak, ako to bolo uvedené v úvode článku. Veľký dôraz sa kladie na výsledky a preto sa kategorizujú deti na „silnejšie“ a „slabšie“. Mnohokrát je to spôsobené aj samotným športovým zväzom, pod ktorý spadá tím v danom športe, lebo výška dotácie zo zväzu smerom do klubu je závislá aj na výsledkoch a „kvalite“ klubu.

Výsledkom potom je, že klub odreže budúceho top hráča, len preto, že je neskôr narodený a fyzicky ešte nevyzrel na rovesníkov. Príkladov je mnoho, na Slovensku aj vo svete. Róberta Lewandowského, top futbalistu, Legia Waršawa odmietla v roku 2005, pretože bol malý.

Ak preradia vaše dieťa do B tímu, nezúrte. Trpezlivo čakajte na dobu, keď sa fyzicky vyrovná rovesníkom. Veci, ktoré v mladšom veku deťom často pomáhajú vyhrávať (výška, sila, rýchlosť) im v neskoršom veku nebudú stačiť, ak nerozvinú techniku, taktiku a schopnosť myslieť sami za seba – teda tri veci, ktoré sa v mládežníckom športe často potláčajú na úkor víťazstiev.

Cez kvalitný klub do profesionálneho športu

Omyl č.3:
Ak sa moje dieťa čo najskôr špecializuje, ak investujem do najlepšieho výstroja a zabezpečím individuálneho trénera, moje dieťa sa rýchlejšie dostane do kvalitného klubu, cez ktorý sa dostane k profesionálnej kariére.

Mládežnícky šport je investíciou v mnohých smeroch. Dieťa dostane rozvoj charakteru, zlepšovanie pohybových schopností, výchovu zdravej a všestrannej ľudskej bytosti. Určite to však nie je investícia do zlatého vajíčka v podobe kariéry profesionálneho športovca. Ak to beriete takto, ste odsúdení na sklamanie.

Iba 3% športovcov, ktorí sa venovali športovaniu ako deti, športujú súťažne aj v dospelosti. Pre väčšinu deti je šport vypĺňaním času zo strany rodičov a keď v dieťati nie je zárodok lásky športu, tak skôr či neskôr so športom skončí. Dôvod prečo športuje je, že nemá na výber. Rodič rozhodol, že dieťa bude športovať, rodič ho vozí na tréningy a rodič väčšinou určuje, ktorý šport dieťa robí.

Nie je snahou tvrdiť, že práve vaše dieťa nemôže byť profesionálnym športovcov. Ale dávať si za cieľ, aby sa moje dieťa športom bavilo a vyvíjalo úsilie byť najlepším je jednoduchšie, ako stanoviť si cieľ, že moje dieťa bude vrcholovým športovcov.

Z mnohých príkladom vieme, že niektorí vrcholoví športovci začínali v dedinských kluboch a do profesionálneho klubu prešli až v dorasteneckom veku. Nie je preto dôležité, aby šesťročné dieťa začínalo so športom v profesionálnom klube. Dôležitejšie je, vybrať vhodnú dobu, kedy zmeniť klub o kvalitatívny stupienok vyššie. U niekoho je to pri dosiahnutí 10 rokov, u ďalšieho 13 rokov, alebo aj pri dosiahnutí 18. roku života. Jamie Vardy sa dostal k profesionálnemu športu až keď mal 25 rokov. Dovtedy hral amatérsku ligu.

Fatálne následky troch omylov pre mládežnícky šport

Tieto 3 omyly zabíjajú mládežnícky šport. Ničia naše deti a robia zo športu nezdravé prostredie pre mnohé deti. Najlepší spôsob, ako dokážete vášmu dieťaťu pomôcť, aby bolo úspešné je nielen rozpoznávať tieto omyly rojace sa okolo mládežníckeho športu, ale sa ich snažiť aj prekonávať pomocou zdieľania informácií s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú ako vy.

Hľadajte rodičov, ktorí bojujú proti uvedeným omylom a vedia povedať: „Som dosť dobrý rodič, aj keď moje osemročné dieťa nešpecializujem na jeden šport, nezabezpečujem individuálneho trénera a neplatím mu za najdrahší výstroj na trhu“

Odstrašujúcim príkladom nech vám je príbeh tenistu, ktorého otec bil len preto, aby dosiahol úspechy v profesionálnej kariére. Toto je len jeden z mnohých príbehov, ktoré na človeku zanechali nezmazateľné jazvy na psychike.


Zdroj: https://changingthegameproject.com/

Možno sa bude páčiť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *