10 zásad ako chváliť dieťa

Chváliť dieťa je to najmenej, čo môžete urobiť. Ale pre vaše dieťa to znamená veľa. Musíte si však nájsť mieru pochvaly, ale aj správny spôsob. Nie je chvála ako chvála! Ako dieťa chváliť, aby to malo skutočne pozitívny vplyv?

#1 Chváliť dieťa treba konkrétne

Všeobecné výkriky typu „Super, si šikula!“ neprinášajú žiadnu konkrétnu informáciu. Je to skôr akási všeobecná „nálepka“. Aby ocenenie malo zmysel, malo by byť šité na mieru. Je potrebné z danej situácie vytiahnuť dôvod („Šikovne si obišiel tých dvoch obrancov a presne prihral na gól.“).

#2 Chváliť proces alebo úsilie, nie výsledok

Chválenie úsilia vynaloženého na samotný proces povie oveľa viac, ako pochvala za výsledok. Veta: „To si musel poriadne šprintovať, aby si zabránil tomu gólu“, povie oveľa viac než „Ty si hotový profesionálny futbalista.“ Dôležité je dieťa oceniť za konkrétnu činnosť!

#3 Nehodnotiť, ale popisovať

Dieťa nás často žiada o spätnú väzbu a my naň vychrlíme náš názor a myšlienky typu kde si myslíme, že urobilo chybu, prečo hralo zle alebo prečo prehralo / vyhralo. Je lepšie však dialóg otočiť a spýtať sa dieťaťa na jeho názor. „Čo si myslíš ty? Bol si spokojný? Čo sa ti páčilo?“ Tieto otázky vedú dieťa k sebahodnoteniu, sebapoznaniu a predovšetkým, aby bolo samo sebe koučom a nebolo odkázané na neustále vonkajšie impulzy. Ak dieťa stále na spätnú väzbu čaká, je dobré sa zamyslieť a popísať konkrétnu situáciu.

#4 Zaujímajte sa

Niekedy dá dieťaťu oveľa viac dobre položená otázka, než zle formulovaná odpoveď. My často len odpovedáme, ale nepýtame sa! Využívajte CAR coaching – auto tréning. V dnešnej dobe trávime prevážaním detí v aute veľa času a máme vďaka tomu veľký priestor na to, aby sme s dieťaťom nadviazali veľmi zaujímavé dialógy. Využite čas v aute a hovorte s dieťaťom o jeho pocitoch zo školy, z tréningu. Načúvajte mu a konfrontujte ho rôznymi otázkami, aby o danej problematike začalo uvažovať z rôznych uhlov.

#5 Buďte úprimní a vierohodní

Nechváľte automaticky a rutinne. Keď sa mu zápas nevydarí, nemusíte tvrdiť: „Ty si hral dobre.“ Vždy sa dá oceniť určitá časť danej situácie alebo vynaložené úsilie do zápasu. Niekedy ani nie je treba slov. Použite neverbálnu komunikáciu, stačí objatie, úsmev či zdvihnutý palec. Je dôležité, aby si dieťa prešlo aj negatívnymi emóciami.

#6 Chváliť dieťa poďakovaním

Povedzte dieťaťu, že jeho čin vám pomohol. „Vďaka, že si si išiel hrať so sestrou, aj keď si sa vrátil zo školy unavený. Pomohlo mi to a Adélka si to tiež užila.“ Je dôležité okomentovať, že mi to pomohlo. Pochvala poďakovaním väčšinou pre dieťa znamená viac než klasická pochvala. Obzvlášť keď mu poďakuje niekto, s kým je emočne silne späté.

#7 Chváliť dieťa alebo povzbudzovať?

V snahe dieťa povzbudiť nie je dobré tvrdiť, že to, čo mu dáva zabrať, je vlastne ľahké. „To ľahko zvládneš, veď je to brnkačka!“ Radšej povedzte: „Naučiť sa forhend nie je vôbec jednoduché, dá to celkom prácu, ale dá sa to zvládnuť. Budeš to trénovať sám alebo chceš pomoc?“ Súcitiť v daný moment s dieťaťom je prirodzené.

#8 Hovorte o sebe

Vaše uznanie sa dieťaťa dotkne hlbšie, keď ho vyjadríte pomocou svojich pocitov: „Veľmi sa mi páčilo, ako si dnes hral / zachoval ku spoluhráčmi.“ Namiesto „Ty si dobrý športovec!“

#9 Nehovorte o svojej (ne)spokojnosti s výsledkom

Je lepšie hodnotiť snahu a úsilie, ktoré dieťa do daného procesu vnieslo než samotný výsledok. „Máš radosť, že si dal dnes toľko gólov?“ Je vhodnejší ako „Som nadšený, že ste dnes vyhrali!“ Emócie, ktoré vyjadrujeme s výhrou alebo prehrou si totiž dieťa môže zle vyložiť:
Vyhrám = otec je spokojný = má ma rád.
Prehrám = otec nie je spokojný = nemá ma rád.

#10 Tvorba vlastnej sebareflexie

Veďte deti k tomu, aby sa vedeli oceniť samy, ako pozitívne, tak negatívne. Keď dokáže dieťa realisticky, bez emócií samo posúdiť, že mu niečo nešlo, bude sa môcť zlepšovať a posúvať ďalej. Naučí sa premýšľať, prečo mu to nejde a bude na tom chcieť samo pracovať.

To najdôležitejšie na koniec!

Učte deti sebahodnoteniu, potom nebudú závislé na pochvale od ostatných. Chváliť dieťa treba najmä v začiatkoch, neskôr by si malo vybudovať vnútornú motiváciu, ktorá nebude závislá na pochvale. Budú spokojné, keď sa im niečo podarí v škole / pri športe / hranie na hudobný nástroj. Tento prístup učí deti venovať sa činnosti pre ňu samotnú a mať z nej dobrý pocit. Pretože len ten, kto nie je závislý na mienku ostatných, môže byť vnútorne slobodný. A taký človek je sebavedomý.

Viac na túto tému nájdete v článku Pochvala – povzbudenie – odmena.