Vladimír Pláteník: „Menej talentovaní majú väčšiu vôľu a vo väčšine prípadov predčia talenty tvrdou prácou.“

Vladimír Pláteník v dobe, keď svetovému tenisu dominovali Lendl a Navrátilová, sa rozhodol pre tenis. Ako 10-ročný vyhral majstrovstvá Československa po prvýkrát. V šestnástich rokoch patril v tenisovom juniorskom rebríčku U18 do TOP10. Po skončení aktívnej kariéry ostal pri tenise a dnes je úspešným trénerom. Dominika Cibulková sa pod jeho vedením vyšvihla zo 160. priečky, na 12. miesto rebríčka WTA. Spolupracoval s takými tenistkami ako Petrova, Wickmayer, Tomljanović, Nagyová, Hercog, Kalinina, Benčičová a ďalšie. Aktuálnou zverenkyňou je Ruska Veronika Kudermetova.

O začiatkoch v hráčskej kariére, aj o vnímaní mladežníckeho športu sme sa rozprávali s úspešným trénerom a športovým rodičom. Na naše otázky ochotne odpovedal Vladimír Pláteník.

Kedy ste začínali s tenisom a ako si spomínate na svoj prvý tréning?

„Začínal som ako 6 ročný. Môj prvý tréning, ktorý si pamätám, bol na základnej škole pri výbere talentov do tenisových stredísk. Viem, že v tom čase kraľovali tenisu vo svete Ivan Lendl a Martina Navrátilová. Keď sa ma rodičia pýtali aký šport sa mi páči, tak som si zvolil tenis. Potom, zhodou okolností, bol nábor detí v školách a mňa si vybrali. Na tréning som sa tešil, takže ťahať ma nemuseli.„

Čo bolo pre vás najväčším lákadlom, že ste sa rozhodli práve pre tenis?

„V televízii dávali v mojich časoch takmer nepretržite tenis, keďže sme mali špičkových tenistov. Mne sa to zapáčilo.„

V súčasnosti, rodičia svoje deti prihlásia na šport už v skorom veku. Trendom je, že vznikajú športové škôlky a už tam deti dostávajú prvý kontakt so športom. Ako vnímate fakt, že rodičia prihlasujú deti na šport už v skorom veku, často s úzkou špecializáciou? Bolo to aj za vašich čias takto?

„Myslím si, že deti by mali športovať, ja odporúčam rodičom aby boli všestrannejšie. Veľmi dobrá je gymnastika pre deti, kde sa naučia ovládať svoje telo a posilnia svaly dôležité pre budúcnosť v ktoromkoľvek športe. Samozrejme, aj iné športy prispejú k všestrannosti a šikovnosti. V minulosti bol lepší koncept a podpora štátu pre šport. V konečnom dôsledku, ak chcel športovec uspieť bol nútený patriť medzi tých najlepších v Československu. Ten tlak na mladého športovca tam bol vždy, otázkou bolo len, akých ľudí mal športovec okolo seba. A tak je to aj teraz, len ta podpora a koncept štátu/zväzu je slabý.„

Veľa štúdií dnes ukazuje, že vo vrcholom športe sa presadia športovci, ktorí sa v mladosti venovali viacerým športom, alebo ich aspoň na krátke obdobie skúsili. Skúšali ste aj iné športy okrem tenisu?

„Tenis je špecifický, preto ak dieťa nezačne včas, tak sa to ťažko dobieha. Samozrejme, s tým súhlasím, treba robiť veľa doplnkových športov. Môj otec bol gymnasta a mal som šťastie, že po tejto stránke mi veľmi pomohol. Bol som naozaj dobre fyzicky pripravený. Hlavne gymnastika mi pomohla po všetkých stránkach – sila, obratnosť, explozivita a flexibilita. Čo je dôležité, gymnastika pomáha ako prevencia pred zraneniami, keďže musíte mať aktivovaný naozaj každý sval.„

Je doba, keď športoví psychológovia pozorujú rodičov a zaznamenávajú prílišný tlak na dieťa. Niekedy sa zdá, že rodičia sú viac ambiciózni, ako ich deti. Ako vnímali vaši rodičia športovanie?

„Bohužiaľ, musím priznať, že môj otec bol síce vo veľa veciach ohľadne tréningov skvelý. Ale čo sa týka psychológie a veci s tým spojených absolútne zlyhal, vytváral na mňa príliš veľký tlak. Nezazlievam mu to, dokázal som vyhrať majstrovstvá Československa do 16 rokov a dostať sa do top 10 na svete do 18 rokov. Skôr zazlievam STZ, že po rozpade Československa mne a nikomu z mojej generácie absolútne nepomohli. Aj napriek tomu, že sme boli v rokoch 94/95, štyria hráči, v top 10 na svete do 18 rokov.„

Zaspomínajte ešte na úplne začiatky, povedzme od žiackych kategórií do dorasteneckého veku. Ako vplýval prílišný tlak na vaše športovanie? Trénovali ste viac ako ostatní rovesníci, boli „dávky navyše“?

„V desiatich rokoch som prvý krát vyhral majstrovstvá Československa a vtedy sa otec rozhodol, že sa začneme venovať tenisu viac profesionálne. To znamenalo, že naozaj sme začali dosť tvrdo trénovať, samozrejme navyše stanoveného počtu tréningov v TSM, alebo neskôr vo vrcholovom stredisku. To by až tak nevadilo, keby mi vtedy dokázal vysvetliť veci inak. Tým som začal byť dosť pod tlakom a i keď som mal tenis rád, začal som hľadať úniky a výhovorky. Potreboval som vtedy skúseného trénera, ktorý by ma usmernil a správne namotivoval. Žiaľ, takého som nemal.„

Po takých úspechoch športovec rozmýšľa čo ďalej. Kedy prišiel u Vás ten prvý pocit, že z amatérskeho športovca by sa mohol stať športovec vrcholový?

„Po víťazstve na majstrovstvách Československa do 10 rokov prišiel prvý impulz. Keď som vyhral majstrovstvá Československa do 16 rokov, vtedy bolo rozhodnuté. Bohužiaľ ako som uviedol, po rozdelení Československa, STZ ukončil akúkoľvek pomoc. Na turnaje som cestoval väčšinou sám, a doteraz nechápem, ako som sa dostal do top 10 na svete juniorov. Všetci okolo mňa mali team trénerov, kondičných trénerov, atď. Samozrejme týmto amaterizmom som nemohol preraziť do absolútnej svetovej špičky v dospelom tenise. V 24 rokoch som sa rozhodol ukončiť kariéru. Ak by som tak neurobil, bol by zo mňa bezdomovec.„

Veľa rodičov má mylnú mienku o tom, že ak je dieťa talentované, automaticky sa stane vrcholovým športovcom. Avšak realita ukazuje, že to tak nie je. Zo slovenských športovcov sú napríklad Chára, či Škrteľ dobrým príkladom, že aj bez talentu sa mladý športovec môže stať úspešným. Akú úlohu zohral talent u vás?

„Myslím si, že som bol niekde v priemere. Nebol som ani drevený, ale ani prirodzený talent. Veľa mi pomohla gymnastika, a samozrejme tvrdá práca. Od 12 rokov som trénoval minimálne 6 hodín denne. Talent je len veľmi malá časť úspechu športovca, vôľa je o mnoho dôležitejšia ako talent. Talentovaní bývajú väčšinou leniví. Je veľmi nesprávne ak ich okolie, alebo tréner vyzdvihuje, lebo ich to utvrdzuje v tom, že sú lepší od ostatných a nemusia tak tvrdo pracovať. Menej talentovaní majú väčšiu vôľu a vo väčšine prípadov predčia talenty tvrdou prácou a odhodlaním.„

Vaše deti sa vybrali tiež cestou športovania. Vybrali si svoje športy sami, alebo zavážila vaša profesia? Aký ste ako športový rodič?

„Deti si samé vybrali šport, ktorému sa budú venovať. Dcéra si vybrala tenis, syn si vybral hokej. Snažím sa im obidvom pomáhať. Samozrejme, dcére viem pomôcť viac, keďže tenisu viac rozumiem. Snažím sa ich hlavne podporiť a vysvetliť o čom je šport a život. Musím povedať, že na tréningoch sú veľmi disciplinovaní a snažia sa. Takže som spokojný.„

Keďže ste „od fachu“, angažujete sa pri dcérinom tenise viac?

„Bohužiaľ, tenis je veľmi drahý šport a moje povolanie je veľmi náročné na cestovanie, preto pomáham menej ako by som chcel. Snažím sa nájsť najlepšie podmienky pre ňu, má dobrý team okolo seba, a snažíme sa spolupracovať a zlepšovať ako sa dá.„

Vladimír Pláteník – najväčšie úspechy

---

Vladimír Pláteník ako tenista

• majster Československa vo dvojhre v kategórii do 10 rokov v roku 1986
• víťaz medzinárodného turnaja do 14 rokov Winkler Cup v Norimbergu v roku 1990
• v sezóne 1992 sa stal majstrom Československa do 16 rokov vo dvojhre
• majster Slovenska vo štvorhre juniorov aj dospelých (1993)
• štvrťfinalista dvojhry a finalista štvorhry na juniorskom grandslamovom turnaji vo Wimbledone 1994
• deviaty hráč medzinárodného juniorského rebríčka (1994)
• junior roka 1994 na Slovensku
• víťaz satelitného turnaja v Thajsku (1995)
• člen daviscupového tímu Slovenska (1995)
• 378. hráč rebríčka ATP vo dvojhre – kariérne maximum (1995)
• víťaz štvorhry na satelitných turnajoch v Turecku a Juhoslávii (1996)
• víťaz dvojhry a štvorhry na turnaji kategórie Futures v Chorvátsku (1998)
• víťaz debla na satelitnom turnaji na Slovensku (1998)
• štvrťfinalista dvojhry na challengeri v Macedónsku (1999)
• víťaz štvorhry na turnajoch Futures v Grécku a Maďarsku (1999)
• dvojnásobný semifinalista štvorhry na challengeri v Indii (1999)
• 194. hráč rebríčka ATP vo štvorhre – kariérne maximum (1999)
• víťaz štvorhry na turnaji kategórie Futures v Maďarsku (2000)

Vladimír Pláteník ako tréner

• 2000/2001 – kouč Ľudmily Cervanovej, počas spolupráce sa posunula v rebríčku WTA zo 130. miesta na 76.
• 2001/2002 – tréner Henriety Nagyovej, ktorá sa pod jeho vedením prepracovala na kariérne maximum v rebríčku WTA – 21. miesto
• 2006 – viedol Iva Kleca, ktorý zaznamenal postup v rebríčku z 258. miesta na 178.
• 2007-2009 – kouč Dominiky Cibulkovej, ktorá sa pod jeho vedením dostala zo 158. priečky rebríčka WTA na 12.
• 2010 – Pláteníkovou zverenkyňou bola ruská tenistka Naďa Petrovová, ktorá v tom období zaznamenala progres z 29. miesta na 13.
• v rokoch 2011 a 2013 viedol Belgičanku Yaninu Wickmayerovú, ktorá bola najprv v semifinále Indian Wells (2011) a vo finále dvojhry na turnaji v novozélandskom Aucklande (2013)
• 2011 – spolupráca s Ruskou Kseniou Pervakovou, ktorá v tom čase vyhrala turnaj v Taškente, bola vo finále v kazašskom Baku a vo štvrtom kole Wimbledonu
• 2012 – slovinská zverenkyňa Polona Hercogová vybojovala semifinále dvojhry v Charlestone a vyhrala v Bastade
• 2013 – teraz austrálska, predtým chorvátska tenistka Alja Tomljanovičová sa pod vedením Pláteníka prepracovala zo 162. priečky do prvej stovky na 73. miesto
• viedol aj rakúsku hráčku Patriciu Mayrovú-Achleitnerovú (postup z 98. na 71. miesto)
• 2014-2017: viedol ruskú tenistku Dariu Kasatkinovú (postup z 370. miesta na 24.)
• 2018 – bol trénerom ukrajinskej tenistky Anheliny Kalininy
• 2019 – trénenoval Annu Blinkovu
• súčasnosť – tréner ruskej tenistky Veroniky Kudermetovej

---

Zdroj – profil Vladimír Pláteník: tcempire.sk